Okolo piatej prestierame v obývačke na zemi biely obrus a chystáme večeru. Večera sa volá sederova - čo znamená poriadok. Tj celá večera má svoj ustanovený poriadok, svoje pravidlá.
Celý priebeh večere, ako aj recepty si môžete pozrieť v pridanom linku. (pri deťoch sme niektoré komentáre vynechávali, kvôli času. príbehy sme čítali z detskej biblie)
V rámci večere, sa rozpráva o tom, ako Boh vyviedol Izraelský národ z Egyptskej zeme, kde slúžili ako otroci. Deti už tento príbeh poznajú - tj. zameriavame sa práve na to, čo znamená žiť v otroctve. Pýtame sa ich, ako sa tam asi mohli cítiť, čo prežívali .... Popri tom sa pýtame detí, či aj oni majú v živote podobné pocity. Pozrieme sa na to, čo znamená v našich životoch žiť v otroctve. Napr. ak bojujú s nejakým hriechom (odvrávanie rodičom, neúctivé slová, neláskavé správanie k súrodencom, prikrášľovanie pravdy .... ) a pri poslednom bode večere, kde Pán Ježiš hovorí o svojom tele a krvi a obete - hovoríme o tom, že práve on je tým Baránkom. Tak ako v príbehu obetovali baránka - tu sa Baránkom stáva Pán Ježiš, ktorý nás chce vyviesť so starého života hriechu do nového života. (toto je viac menej myšlienka, ktorá je nami prezentovaná deťom. treba je ale hovoriť zmysluplne a adekvátne veku dieťaťa). A tak, ako Boh vyviedol Izraelitov do zasľúbenej zeme aj nás chce doviesť do zasľúbenej reality v Ježišovi Kristovi. (nemusí sa tu hovoriť veľa - celý priebeh večere má svoje body a tieto témy sa dajú vložiť v konkrétnych bodoch veľmi presne a nenáročne).
V rámci večere je aj priestor, kde Pán Ježiš umýva nohy svojim učeníkom. Vtedy umývame nohy našim deťom. Tu sa ich opýtame, či si všimli, že sme im počas dňa nejak slúžili. Väčšinou si deti spomenú aspoň na niečo :). Ak nie, pripomenieme sa. :). Opäť je tu miesto, kde je možné povedať deťom o Ježišovej veľkej láske k nám. Obetoval sa za nás a slúžil. A slúži aj teraz. Veľakrát. Niekedy si to uvedomujeme a niekedy to počas dňa prehliadneme. (opät - neriešime to teologicky, len dvoma troma vetami spomenieme - ak sa deti pýtajú, vedieme rozhovor hlbšie).
Večera je pomerne dlhá - cca 2 hodiny - avšak naše deti (teraz 3 a 6 ročné) to zvládajú v pohode. Menia sa tam aktivity a hlavne je to niečo, čo nezažívame každý deň - niečo sviatočné a jedinečné.
Pred spaním si spolu ľahneme do postele a čítame si z detskej biblie príbeh o tom, ako sa Ježiš modlil v Getsemanskej záhrade. Ako mu bolo smutno, a ako Jeho učeníci zaspali. Pýtame sa a rozmýšľame o tom, ako mu asi muselo byť. (môžeme túto časť opäť zosobniť a spýtať sa detí, či sa tiež cítia niekedy takto opustené ... večerný čas na rozhovor. Nemusí byť dlhý. Niekedy stačí pár úprimných viet).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára